7. deň: TULLAHOMA, Tennessee
Po chladnej noci nás privítalo nádherné slnečné ráno pri jazere, ktorému sme celkom pochopiteľne emohli odolať a aspoň chvíľu sme strávili prechádzkou po jeho okraji a plašili gagotavé husi.
Byť v tomto kraji a nepozrieť výrobu jedných z najslávnejších prevádzok na whiskey by bolo skutočne asi hriechom. Veď to pokojne môžme nazvať aj skúmaním americkej histórie, ktorá je aspoň zábavnejšia, než napr. obzeranie polámaných vidličiek Sama Houstona v San Antoniu.
Na okraji mestečka TULLAHOMA je základňa vojenského letectva s výskumnými priestormi pýšiacimi sa najväčším vzdušným testovacím tunelom (údajne je možná aj turistická prehliadka, ale je potrebné sa vopred a zložito registrovať). Miesto požadovaných superbezpečnostných opatrení sme sa radšej rozhodli pre druhú stranu – okraj obce CASCADE HOLLOW, kde je schovaná výrobňa GEORGE DICKEL WHISKY. Táto sama o sebe prehlasuje, že je najjemnejším burbónom na svete a že nepotrebuje žiadnu reklamu. Resp. to, že poslednú reklamu si firma nechala urobiť pred 30 rokmi a odvtedy nemôže uspokojiť dopyt po svojom produkte, ktorý označuje za lepší než neďaleko sídliaceho konkurenta Jacka Danielsa. Pozoruhodnosťou tejto distilérky je aj to, že je jedinou, ktorá má vlastnú a to oficiálnu štátnu poštu, odkiaľ si môžte nechať poslať napr. miestnu pohľadnicu.
Firmička je skutočne malá, naďalej zachováva tradičné postupy a najmä proces neurýchľuje (ako konkurenti) a ani neriadi žiadnym počítačom. Napriek tomu pracuje vo veľmi čistých podmienkach a bola jedinou, kde od všetkých vyžadovali zakrytie vlasov pri prechode výrobnými priestormi, hoci inde vás aj ruky nechajú omočiť do brblajúceho produktu. Na prehliadke nezažijete tlačenicu návštevníkov, málokto totiž tento klenot objaví, ale môžme ho skutočne iba odporučiť. Celá produkcia je dvojito distilovaná a pomaly filtrovaná, čo Daniels robí iba pri selekovanej „Gentleman Jack Edition“. Tiež je však GDW jedinou, kde vo vnútri prevádzky absolútne zakazovali fotografovanie. S fotením mali problém aj v ostatných distilériách, avšak zväčša iba kvôli používaniu bleskov v priestoroch kvasenia, kde boli nahromadené výpary až do miery možného výbuchu.
Prekvapenie sme zažili až na konci prehliadky, ktorá po toľkej sebachvále skončila bez ochutnávky ospevovaného moku, iba zavedením do tradičného suvenírového obchodíku, kde je možnosť si fľašu zakúpiť. Na prirodzenú otázku sme dostali až šokujúcu odpoveď a to, že sa nachádzame v okrese kde platí „suchý zákon“ a že nám naliať jednoducho nemôžu. Neostávalo nám nič iné, než si kúpiť zopár vzorkových flašiek. Sprievodca nás utešoval, že ak nám chutiť nebude, môžme mu ich priviezť naspäť, že ich rád vypije. Ostalo mi iba argumentovať, že v takom prípade bude musieť si pre fľašky prísť do Európy on a skúsiť, čo je dobrá slivovica.
Po tejto exkurzii nám nedalo, aby sme neporovnali aj s už spomínanou konkurenciou Jacka Danielsa, ktorého produkcia sídli v neďalekom mikromestečku LYNCHBURG (kde je iba 361 obyvateľov).
Pred ďalšou liehovarníckou prehliadkou sme sa ešte zastavili na hlavnom a asi aj jedinom námestí tohto mestečka podľa názvu, ktoré je v skutočnosti iba dedinkou v našom ponímaní. Ako mestečko, tak aj celé námestíčko žije zo slávy miestnej distilérky a na námestí sú prakticky iba suvenírové obchodíky predávajúce všemožné serepetičky s logom JD a dokonca aj prázdne zapečatené fľaše JD, avšak žiadnu plnú. Ak však chcete kúpiť pohľadnicu, pripravte sa na to, že v širokom ďalekom okolí majú tieto prevažne iba pomerne nevkusné, dosť ťažko niečo vyjadrujúce a naviac sú asi 4 až 5 násobné drahšie než inde v US.
Suvenírovky sú na striedačku doplnené maličkými reštauráciami a bufetmi. Vybrali sme si krajnú, ktorej naplnenosť indikovala, že by mohla byť aj veľmi dobrou. Táto voľba sa však ukázala ako nie veľmi šťastná. Hoci sme si dali obedovú špecialitu dňa, išlo skôr o zaplnenie žalúdka, než pochutenie si. Štýlové prostredie nevylepšil ani tradičný kolorit miestnych domorodcov so špinavými šiltovkami na hlavách počas jedla a s ľavou rukou medzi stehnami a vidličkou v pravačke (to je asi národný zvyk v Štátoch, ktorý sa (žiaľ) prenáša až do výšin americkej smotánky). Dorazila nás časníčka, ktorá pôsobila dojmom, že by najradšej už zatvorila dvere za všetkými a chýbal jej aj tradičný úsmev (tuším sa vrátila z praxe v niektorom našom socíkovskom podniku). Porcia jedla nám našťastie postačovala, ale servírka si mohla dať aspoň námahu ponúknuť nám na záver dezert a žbrndakávu. Miere jej nulovej ochoty zodpovedala aj výška nášho sprepitného, čomu sa nakoniec asi ani sama nezadivila.
Nemôžem však povedať, že by tejto malej nepríjemnosti mala zodpovedať charakteristika ostatných podnikov, skôr išlo len o zhodu okolností. Veď napokon každý z nás môže mať svoj deň, hoci v určitých profesiách sa treba preniesť aj nad osobné trable. Na protiľahlej strane námestia je okrem iných malebná predajnička čokolády, cukroviniek, ale aj omáčiek na grilovanie, kde vám sami dajú ochutnať vzorku zo všetkého, čo je u nich na predaj. Čokoládové bombóny s whisky nie sú síce tak dráždivo pokušiteľské ako v Kentucky, ale vyvažujú to výborné sósy na grilovanie. A hneď vedľa je malá kaviarnička, kde vás môžu pozitívne šokovať aj tým, že dokážu pripraviť malé silné presso, bez použitia umelých sirupov a to dokonca do maličkej šálky a nie tradičného papierového kýbľa. K dokonalosti chýbajú už iba mokka lyžičky, miesto ktorých si na pulte môžte zobrať plastikovú tyčinku alebo vypýtať lyžicu – tá je však už vo veľkosti takmer našej polievkovej. Cukor a mlieko si nájdete tiež na samoobslužnom pulte. Ale čože by som už len chcel za pár drobných? Nedajbože nežnosť európskych kaviarničiek....
Následná prehliadka výroby Jacka Danielsa sa vyznačovala profesionalitou dýchajúcou z celej firmy, ale v procese výroby nás už po predchádzajúcich exkurziách toho veľa neprekvapilo. Vzorku moku nenalejú ani tu a dokonca v podnikovej predajni je pomerne malý výber – až dva druhy flašiek na zakúpenie. Oveľa väčší a pestrejší sortiment je možné nájsť v predajni s alkoholom na rohu križovatky v TULLAHOMA, kde sa odbočuje na LYNCHBURG, pričom ceny sú iba mierne odlišné, ak nie dokonca lepšie. Najlepším na celej prehliadke je asi výkon sprievodcu, v našom prípade pána Williama, ktorý skôr spieval, než rozprával a kvôli jeho neopísateľnému južanskému akcentu sme získali pocit, že angličtinu sme sa učili úplne zbytočne.
V tejto oblasti nám už bolo jasné, že pôvodne zvažovaný smer na Texas je už značne nerálny a tak sme sa rozhodli zakončiť deň zlomom v našom cestovaní a počiatočným presunom späť smerom na východ, aj keď trochu južnejšie popri hraniciach s Alabamou a Georgiou smerom na mesto CHATTANOOGA.
Kým sme sa však k nemu dostali, rýchlo sa zotmelo a nestihli sme jeho asi najväčšiu atrakciu – Akvárium štátu Tennessee. Centrum mesta má tiež krásne a starobylo vyzerajúce budovy, avšak opätovná prázdnota ulíc nás úplne odradila od zotrvania a tak radšej pokračujeme do neďalekého i keď menšieho mestečka CLEVELAND, aby sme si ušetrili kúsok času, kým sa dostaneme k Národnému parku GREAT SMOKY MOUNTAINS.
Komentáre
pietro