krizom_krazom

Las Vegas, Nevada

predchádzajúca časť

Vo Vegas je hneď rozoznateľná zmenená atmosféra. Hracie automaty čakajú takmer hneď po vystúpení z lietadla a sú všade. A keď vravím všade, tak myslím všade. Druhé, čo vás zarazí, je cigaretový smrad, čo je pre Ameriku dosť netypické. O väčšej voľnosti mravov vás sem tam presvedčia aj ľudkovia voľnejšie popíjajúci pivečko mimo priestor reštaurácie, čo je v iných končinách US priam trestné.

Náš agent nám sprostredkoval aj rezerváciu vozidla hneď na letisku, čo je veľmi pohodlné. Trestom za výber najlepšej ponuky z asi 10 spoločností však bolo takmer dvojhodinové čakanie v dlhočiznom rade. Neboli sme pritom jediní, keďže aj domorodci veľmi radi ušetria a v tomto prípade išlo až o polovičnú sumu oproti konkurentom.

Oproti prvotnému zámeru zobrať si nejaké menšie úsporné vozidlo (čo je v US aj tak takmer nemožné), sme sa nakoniec rozhodli pre ľahší džíp s náhonom 4x4. Nebolo to len z frajeriny (aj keď... - veď kedy v živote sa už len povozím na džípe cez kaňony:-), ale aj kvôli odporúčaniam pre drsné cesty v národných parkoch a dostatok priestoru pre batožinu. Cenový rozdiel v prenájme nebol napokon až tak veľký, horšie je to však s uchľastanosťou motoru pripomínajúcou pijana v krčme amsterdamského prístavu. Možno to bola iba malá nádrž, ale v konečnom dôsledku sme čerpali pomerne často. Plnšiu nádrž je možné odporúčať aj pre istotu neostať niekde uprostred pustatiny, či púšte.

Vďaka meškaniu a časovému posunu sme sa zmotorizovali okolo 2 hod. popoludní, čiže bol pomaly čas vybrať sa hľadať náš hotel a v pokoji sa ubytovať. Nájsť náš hotel napokon nebolo až také ťažké, pre pohodlnosť (či lenivosť) sme na prvú noc mali zarezervovaný hotel priamo na „Riviére“ v strede hlavného zábavného ťahu Las Vegas, kde je ich prakticky sústredená väčšina. Parkovanie v garáži pri hoteli bolo zadarmo, čo je daľším z lákadiel lacného Vagas, ale ďalšou „potechou“ bola skoro hodinová rada ostatných čakateľov na ubytovanie. Prečo musia všetci prísť na tú istú myšlienku v tom čase ako ja?

Keď sme sa dostali na rad, recepčný sa dosť okúňal a už som čakal, že nebude mať pre nás izbu, čo by ma po celom dni ani neprekvapilo, ale nakoniec nám dal kartičku do izby na najvyššom poschodí. Ukázalo sa, že išlo o pomerne veľký dvojizbový apartmán, ktorého hlavnou vadou však bol nádych cigaretového pachu. V pretrvávajúcom nadšení z niektorých pozitív USA, čiže takmer úplne nefajčiarskej Ameriky, sme akosi na recepcii zabudli zdôrazniť, že preferujeme nezatuchnutý kyslík, ale z toho dlhočizného čakania za celý deň sme už mali všetkého dosť a tak sme to nechali tak. Napokon, aj tak sme nemali v úmysle kysnúť na izbe. V najkratšom možnom čase sme sa dali do poriadku, skontrolovali baterky vo foťákoch a hajde do ulíc spoznávať miestny život.

Las Vegas je svojím spôsobom zaujímavé a napriek všetkým superlatívom a ospevovaniu možno až odpudzujúce. Svojím úsilím atrepať na jedno miesto kópie všemožných svetových atrakcií (od Sochy slobody, Eiffelovky, či napr. Kolosea) pôsobí pomerne umelo a gýčovo. Spoločne so snahou o málo nenápadnú prostitúciu a silné povzbudzovanie hráčskych vášní vás môže celkom rýchlo znechutiť. Ak teda nehľadáte práve niektorú z týchto rozkoší.

Aby som to nezdržiaval – v zostatku večera a noci sme preštrikovali asi všetky lokálne zaujímavosti. Okrem zábavky pri ruletových stoloch, či hracích automatoch je možné takmer všade dostať abnormálne lacné jedlá aj nápoje. Našinec, ktorý nemá problém ísť v našej domovine na panáka, sa len môže diviť domorodcom, ktorí Vegas využívajú ako jedno z mála miest, kde sa môžu odviazať a vyvádzať do sýtosti. A keď sa už odviažu... Ale veď to všetci poznáte aj z filmovej produkcie, ktorou sme zahltení.

Čo je možné vrelo odporučiť, je návšteva niektorej z miestnych show. Celkom zaujímavý je pohľad na Cher, ktorá vo veku blížiacom sa skamenelinám vyzerá lepšie než čučoriedka z Dunajskej.

predchádzajúca časť