krizom_krazom

6. deň: Clarksville, TN a presun do Nashville

        Celé dopoludnie sme si spravili ako (takmer) oddychové. Na okraji mesta sme našli tradičné nákupné centrá a tak sme porovnali, aké sú miestne ceny oproti východnému pobrežiu. Na pokyn vedúcej sily našej malej výpravy sme odbočili do pomerne veľkej nákupnej dedinky na okraji mesta, ktoré podľa bodky na mape vyzeralo ako malá diera v ničote. Ukázalo sa však, že zas nebolo až také malé a za svoj rozvoj vďačí pravdepodobne neďalekej obrovskej vojenskej základni. A kým štíhli chlapci pobehovali po výcvikových priestoroch, ich nežné (a prevážne veľkotonážne) polovičky vyvíjali úspešnú snahu o premenu zárobku na rôznorodé handričky. V našom prípade však zákon schválnosti zafungoval a po dlhých hodinách nakupovania v akciových výpredajoch sa ukázalo, že nakoniec lepšie obišla mužská časť výpravy, čo veľa spokojnosti v našej mikroskupinke neprinieslo.

         Kvôli pokroku času bola po nákupoch najvyššia doba dať si nejaký obed a veľmi vhod prišiel neďaleký novotou dýchajúci čínsky „veľkovykrmovací“ podnik. A musím povedať, že skutočne bol príjemný, vo výbornom stave a s veľmi dobrým výberom ponúkaných jedál. Doslova až nebezpečne dobrým, o čom sme sa mohli presvedčiť s postupným nárastom a pribúdaním zákazníkov, ktorí sa viditeľne prejavovali ťažkou kolísavou chôdzou a prevísajúcimi šunkami na páse. No niet napokon ani divu, keď jedlo bolo skutočne za malú cenu a v neobmedzenom množstve.

Ale keďže už sme zablúdili do týchto končín, nedalo nám a pozreli sme aj centrum miestneho mestečka. Čo však bolo prekvapujúce, v porovnaní s okrajom mesta bolo v centre takmer ľudoprázdno. Po uliciach sa pohybovalo iba niekoľko ľudových postavičiek, množstvo policajných vozidiel a kontrolórka parkovania. Na boku hlavnej ulice sa napokon našla aj kaviarnička, kde nám dokonca ponúkli aj výber druhu praženia kávy, ale v konečnom dôsledku sme nakoniec chuťovo dopadli rovnako, ako keby sme boli hocikde v Starbuckse.

        Oproti na ulici bol aj bar s vlastnou mikrovýrobňou piva. Prostredie (dokonca aj časníčky) bolo celkom estetické a príjemné. Barmanka, napriek peknému úsmevu, nemala ani kúska potuchy o Slovensku a už vôbec nie o  plzenskom penivom moku (ktorý bol jedným z ponúkaných), či o rozdieloch medzi Budweiserom a Budvarom. Po ochutnaní vzorkovníka ponúkaných druhov sme sa radšej rozhodli rýchlo zaplatiť a s poďakovaním toto útulné miestečko opustiť. Bol to totiž jeden z momentov, ktorý mi pripomínal určité výroky bývalého českého premiéra o pivnej „ústnej“ vode. Chcel by som vidieť, ako by sa spomínaný pánko tváril, keby okoštoval tieto patoky.

        Po tomto nám už neostalo nič inšie, než nasmerovať náš volant na pomerne neďaleký NASHVILLE. Do mesta muziky sme dorazili pomerne bez blúdenia, akurát čo v centre boli tradičné problémy so zaparkovaním. Nakoniec sme len tak tak stihli nájsť miesto vo vedľajších uličkách a dobehnúť o 16,15h do budovy miestneho Capitolu (stále v štáte Tennesee). Na ochraňovanom vchode sa nám podarilo prekonať nevrlosť miestneho policajta, ktorý upozorňoval, že všetko už končí a túry sa nekonajú.

        S chytrým odvolaním sa na jeho kolegu, ktorý nám pred budovou zhodou okolností prezradil, že otvorené je „až“ do pol piatej (v skutočnosti nás vyháňal z parkoviska vyhradeného iba pre zamestnancov), sa nám podarilo presvedčiť nevrlú ochranku, že túru so sprievodcom nepotrebujeme a že si iba spravíme pár fotiek. Takže nakoniec nás mrmlavý strážca zapísal do knihy návštev a prehnal detektorom kovov a nebezpečnej nálady, čo trvalo dlhšie než predchádzajúce handrkovanie.

        Tak rýchlu návštevu, ako sme následne absolvovali, sme ešte nezažili. Pozoruhodným urýchľovacím faktorom bol aj vnútorný tlak z množstva kýblikovej kávy a vzoriek piva, ktoré sme predtým testovali v Clarksville. Záchranné miestnôstky sa nám podarilo nájsť až na najvrchnejšom poschodí tejto honosnej budovy a čestne povedané, nie sú ničím extra, skôr by som ich zaradil do kategórie krčmy asi tak tretej cenovej skupiny. Príjemnejší pohľad nám poskytli vnútorné priestory rokovacích sál štátneho parlamentu, kde sme si spravili celkom nerušení fotografie na pamiatku. Celú návštevu sme stihli v limite, dokonca s dvojminútovým predstihom a tak frfľavý ochranca už nemal ďalšie pripomienky a mohol spokojne zamknúť a utekať domov na večeru.

Z okolia parlamentu sme preparkovali do hlbšieho centra mesta, priamo na hlavnú tepnu sústreďujúcu obchodíky s kovbojským vybavením a krčmičkami s prevažne živou produkciou. Na ukojenie nežnejšej časti sa na mieste podarilo uskutočniť aj krátky, iba 90 minútiek trvajúci nákup štýlových strapcových čižmičiek.Spoločnou odmenou bolo odstavenie našich telesných schránok do jedného z malých podnikov pozdĺž ulice, ktorý nebol až tak prefajčený ako ostatné a mal dokonca, popri živej kapelke, aj obstojné čapované pivo.

         Po príjemne strávených chíľach s country popevkami sme sa už len rozlúčili a smutne vyrazili ďalej, pretože sme ešte v podvečer spravili chybu a zarezervovali si ubytovanie vopred, ale o nejakých 70 míľ ďalej, na okraji mesteška TULLAHOMA. Do hotela sme napokon dorazili pomerne neskoro a tiež po čiastočnom blúdení, keďže naša GPSka nemala poriadne aktualizované údaje a nemohla nájsť toto nádherné miestečko schované uprostred lesov pri brehu jazera.