Krásy Utahu

predchádzajúca časť

          Neďaleko od Monument Valley je ďalšia zaujímavosť, pri ktorej sa oplatí pristaviť na pár minút. Nazýva sa Mexican Hat a asi nie je vôbec nutné vysvetlovať prečo.

          O kus ďalej sa dá vybrať, či ísť cestou pohodlnou alebo vyskúšať prejazd cez hory cez uzučkú serpentínovú cestu spájajúcu nížinu „Údolia bohov“ s náhornou plošinou, ktorá už je prakticky počiatkom južného okraju Národného parku Canyonlands. Môžte hádať, ktorá sa mne na mape viac páčila.

http://www.americansouthwest.net/utah/mexican_hat/valley_of_the_gods.html

http://en.wikipedia.org/wiki/Valley_of_the_Gods

           Prejazd ostrými zákrutami s pohľadom do údolia tesne vedľa kolesa auta je celkom zaujímavý, najmä ak sa oproti vám, práve v zákrute, rúti celkom maličký americký kamión.

        Ten istý kamión o pár minút neskôr.

     Na vrchole serpentín je niečo ako "ceduľa radosti" :), asi ako vďaka za prežitie zákrut.

          To, že Utah nie je iba krajinou Mormónov, ale aj veľmi obľúbenou turistickou destináciou, dokazuje počet národných parkov a turistických zaujímavostí, kvôli scenérii ktorých sa oplatí venovať tomuto miestu pár dní života. Tvary kamenných útvarov pomerne často a na mnohých miestach formujú prírodné mosty, ktoré dali štátu Utah okrem atraktivity aj jeho národný symbol.

http://www.nps.gov/nabr/index.htm

http://naturalbridges.explorefourcorners.com/

        Necelých 60 km od nášho cieľového mesta sme si spravili odbočku ku okraju Národného parku Canyonlands, ktorého časť má samostatný názov výrazne vystihujúci tvary kamenných útvarov, hoci sa to z fotiek nemusí hneď zdať – Ihličky.

http://www.nps.gov/cany/planyourvisit/needles.htm

Vďaka prekročeniu časovej zóny sme získali nejakú tú minútku k dobru a do Moab sme dorazili ešte za svetla. Nie že by nám to veľmi pomohlo, ale aspoň sme mali malú šancu spraviť menší prieskum po obrovskom množstve hotelov, kým sme sa rozhodli pre ten „náš“. V danom rozpoložení sme ani veľmi neváhali a prestali sme aj licitovať cenu. Keďže všetko naširoko naďaleko bolo pomerne dosť obsadené, aj napriek vyššej cene sme sa rozhodli ostať na tomto mieste celé dva dni a využiť mesto ako „základňu“ na výlety po okolitých atrakciách, k čomu je Moab takmer ideálnym miestom. Vôbec nám pritom nevadilo, že sme dostali poslednú izbu na prízemí s úpravou sprchy pre invalidov, veď žiaden nečakal v rade na ubytovanie. Malou odmenou nám bolo aj to, že sme konečne stihli vytiahnuť plavky a vyčľapotať sa v otvorenom hotelovom bazéne s výhľadom na hory a pochrochtiť vo vírivke na jeho okraji, ešte skôr než do bazénu nabehli pojašené domorodé čučoriedky na (alkoholickom?) výlete.

 predchádzajúca časť