krizom_krazom

Z Las Vegas v Nevade do Sedony, Arizona

Ako som skôr uviedol, Las Vegas sme využili len ako štartovací bod na ceste po „západnom okruhu“, s cieľom navštíviť najmä národné parky. Plán celej cesty bol pomerne voľný, mali sme vytýčené iba niektoré záchytné body a prispôsobovali sme si trasu podľa vlastnej chute a aktuálneho vývoja. Napr. Jedným z prvých momentov bolo vylúčenie Colorada z trasy, hoci sme ho pôvodne chceli vidieť. Dôvod bol pritom veľmi prozaický – požičovňa vozidiel nám síce dala možnosť na neobmedzené kilometre (teda míle:-), avšak iba v rozsahu 4 štátov, z ktorých nakoniec náš výlet pozostával.

Vlastne - mohli sme prekročiť aj hranicu ďalších štátov, avšak radikálne by sa nám navýšil denný prenájom vozidla (o stovku dolíkov denne) a naviac ešte aj dolík za každú prejdenú míľu. A uznajte, že to už by riadne seklo do predpokladaného rozpočtu. Pritom celý prenájom vozu vyšiel na asi 500 dolcov na celých 14 dní. Samozrejme nerátam benzín, ten treba pripočítať extra. Pri našom „štestíčku“ aj tak práve začínal rozbeh benzínovej krízy a miesto bežnej ceny 2-3 dolíky za galón sme prechádzali oblasťami, kde cena vyskočila cez 4 a niekde aj na viac než 5 dolárov. V porovnaní s Európou sú ceny paliva stále minimálne polovičné, ale keď si uvedomíme, že iba pred 10 rokmi stál benzín v US max. 90 - 99 centov, je jasne vidieť, že aj Amíkom prituhlo a boli prinútení obmedziť svoje pohodlie. Ale to už zas mierime do politiky...

Keďže Vegas nás príliš za srdce nechytilo, na druhý deň sme celkom ľahko vyrazili trochu viac juhovýchodne, akoby na Grand Canyon, ale ešte predtým s odbočením do Arizony, obzrieť si slávne červené skaly v okolí Sedony, čo bola cesta v dĺžke takmer 300 míľ.

Jeden z pylónov má hodiny ukazujúce čas v Nevade, druhý s arizonským časom.

Do Sedony sme v ten deň nakoniec ani nedorazili. Zvečerilo sa práve keď sme boli v malebnom mestečku Flagstaff, ktoré je tiež jedným z tradičných bodov na ceste do Grand Canyon-u. Kedže je to iba na skok do Sedony, rozhodli sme sa ostať a okruh po červených skalách si nechať až na ráno. Celkom ľahko sme našli aj ubytovanie priamo v centre a za celkom dobrú cenu. Vravíme, si že máme trochu štastia a ani nám to neprišlo zvláštne. Tak sme neváhali, ubytovali sa a vyrazili pozrieť centrum a tiež dať si niečo menšie pod zúbok. Hneď vedľa na ústrednom mikronámestíčku sú chutné podniky, kde mali nielen zaujímavú výzdobu, ale dokonca aj pitné pivko (alebo sme mu možno z tých teplôt pridali pár bodíkov v našom hodnotení).

Neskôr sme sa ešte presunuli o uličku ďalej a oľutovali, že sme sa už najedli, lebo ďalšia hospôdka v mexikánskom štýle dýchala ešte veselšou atmosférou, podfarbovanou muzičkou miestnych nadšencov.

Význam cedulí pri hoteloch ďalej od centra uvádzajúcich, že nie je pri nich žiaden hluk vlaku, ktoré sme večer neregistrovali, sme pochopili až v priebehu noci, spoločne s uvedomením tej nízkej ceny za ubytovanie. Priamo stredom mesta totiž prechádza železnica, ktorou pomerne intenzívne prechádzajú vlaky. To by až tak nezvyčajné nebolo, ale - aj keď neviem prečo – každý prejazd vlaku bol sprevádzaný nielen obrovským hlukom, ale aj solídnym zahvízdaním lokomotívy. Môžte si predstaviť ako výdatný bol taký spánok prerušovaný každých pár minút... Ak by ste sa tu niekedy vyskytli, dajte si pivko, ale určite si neberte izbu v hoteli v centre :-).